Táto kniha patrí medzi nestarnúce klasiky a už dlhšie som na ňu pomýšľala. Môj záujem o jej prečítanie sa prehĺbil ešte viac, keď nám ju náš učiteľ na vysokej odporučil. Na poličke mi stála pomerne dlho, ale táto doba koronavírusu mi dala čas na čítanie. Recenzia sa možno bude zdať dlhá, ale je v nej možno polovica toho, čo by som chcela napísať, lebo dielo vo mne naozaj zanechalo stopu a je fakt veľmi komplexné.
Stručný obsah:
Príbeh ženy, nešťastne vydatej za zanieteného a neohrabaného provinčného lekára, ktorá sa vzoprie obyčajnosti a nude svojho života a vydá sa na cestu za extázou a láskou. Jej zmyselné a sentimentálne túžby ju však vedú len k väčšiemu utrpeniu, sklamaniu a úpadku...
(Zdroj: Martinus.sk)
Pani Bovaryová je dielo, ktoré patrí do obdobia realizmu, čo sa na ňom výrazne podpisuje. Nešťastné osudy, prostredie malomesta, opisy rôznych chorôb a deformácií, podrobný opis postáv, tragický koniec, ... Na mňa pôsobila kniha jednoznačne depresívne. Mám rada slovenskú literatúru realizmu, pri zahraničnej tvorbe ma vždy skôr lákal romantizmus. No v tejto knihe autor tak famózne opisuje vnútorné pocity a konflikty Emmy i ostatných postáv, že ich ľutujete a smútite s nimi. Nálada sa vám stotožní s ich náladou a všetko precítite, keď trpia, trpíte tiež. Viete o postavách všetko, ich najhlbšie túžby, ich schizofrenické myšlienky, všetko vyjde na povrch. Vidíte ich nahú dušu s tými dobrými i zlými vlastnosťami.
V minulosti bola kniha istý čas zakazovaná a bola označovaná za nemravnú. Dôvody na to samozrejme boli: v knihe sa hlavná hrdinka dopúšťa nevery, dokonca 2x. Sú tu mnohokrát negatívne narážky na Cirkev a kňazov. Popravde tieto vsuvky sa mi tam nepáčili, ale na druhej strane realisticky dotvárajú dobu a vnímanie Francúzov v období, kedy kniha vznikla. Koniec koncov, kniha je spoločenským románom, nie je teda prekvapivé, že sa tu pojednáva aj o spoločenskom konsenze, nielen o Emminých románikoch.
Kniha má pomerne pomalý rozbeh, čo ja osobne hodnotím negatívne, pretože mi trvalo kým som sa do nej riadne začítala. Ale potom ma kniha pohltila a čítala sa sama. Veľmi oceňujem autorovu štylistiku a jazyk, i keď na dnešné pomery sa vyjadruje naozaj pomerne náročne. Je zvláštne, že sme v 21. storočí, ale píšeme horšie a jednoduchšie ako niekoľko storočí nazad. Pokiaľ ide o jazyk, potešili ma komentáre, ktoré prekladali niektoré latinské či francúzske výrazy použité v texte. Taktiež sa mi páčila celá autorova štylistika a metafory. Naozaj sa vedel vyhrať so slovami, čím človeka oveľa viac vtiahol do deja. Z hľadiska kompozície rozdelil autor knihu na niekoľko častí, pričom každá obsahuje rímsky očíslované kapitoly. V slovenskom vydaní, ktorého obrázok prikladám, sú taktiež využité niekoľké ilustrácie, ktoré knihe dodávajú istý závan sviežosti, oživujú ju.
Veľmi sa mi páčili Flaubertove opisy vnútorného prežívania Emmy. Stále dookola bojuje sama so sebou, so svojimi zlými túžbami. Niekoľkokrát pokušeniu i odoláva, ale vždy sa nakoniec neovládne a poddá sa svojim citom, ktoré sú veľmi zvláštne vyfarbené. Akoby ani raz nemilovala žiadneho zo svojich milencov, ani svojho muža. Jej city boli typické city zamilovanosti, ktoré nasadzujú ružové okuliare a privádzajú do srdca naozaj euforické stavy. Emma je na láske akoby závislá, ale vždy keď jej láska skončí, všetko je čiernejšie než kedykoľvek predtým a nič jej nedáva zmysel. Nemá však problém sa za krátku dobu zamilovať do nového človeka, preto sú jej city povrchné. Celý život sníva o nájdení pravej lásky, o ktorej čítala v zakázaných dobrodružných románoch. Nedočkáva sa jej. Je to naozaj tragický opis naivnej ženy, niekedy sa na ňu čitateľ ani nemôže hnevať, inokedy je mu náramne nesympatická a odpudzuje čitateľa svojimi maniermi a pýchou.
Román podľa mňa skvelo ukazuje to, že človek má byť spokojný s tým čo má, inak sa bude večne hrnúť za nezmyslami a výplodmi fantázie a to nekončí nikdy dobre. Emma nebola nikdy spokojná. Ani s peniazmi, so svojím manželom, s prostredím vidieka. Nebola však nikdy spokojná ani sama so sebou. Myslím, že postava Emmy sa nikdy nemala rada, ale túžila, aby sa stala vesmírom v očiach nejakého muža. To jej milenci na krátku dobu vždy dopriali a ona im za to bola ochotná dať všetko. Pri tom však strácala samú seba.
Tragédia lásky a tragédia zadĺženia sa prekrývajú. Emma je prototyp nepraktického a nezodpovedného človeka. Okrem toho, že nedbá na svoju malú dcéru a ženie sa za vlastnými túžbami, podpisuje plno zmeniek a narastajú jej dlhy do enormných výšok. Jej manžel je prototyp naivného dobráka, ktorý jej všetko odpustí, no odpudzuje ju svojou nudnou povahou. Na konci, keď všetky dlhy padnú na jeho hlavu, Emma nevidí iné východisko, iba opustiť tento svet. Je to naozaj depresívny obraz, ale podľa mňa kniha poskytuje veľa mravných ponaučení a skôr slúži na poučenie človeka, že sa nemá hnať za krátkodobými pokušeniami.
Kniha hovorí o lákavosti bohatstva a zakázaného milostného života, ale ukazuje nám, že všetko sú to iba povrchnú uspokojenia, ktoré nás nijak neobohatia. Okrem Emmy sa tu stretávame s negatívnym opisom viacerých postáv. Myslím, že autor sa snažil byť príliš kritický. Emmin muž je neskutočný dobrák, pričom vidíme, že ho za to ľudia iba využívajú. Lekárnik Homáis zas robí všetko pre svoj zisk, svoju slávu a dobré meno. Nie je prototypom skutočného priateľa, iba priživovateľa. Emin prvý milenec Rodoplhe je povrchný sukničkár, ktorý sa nestará o to, koľkých ľudí zraní. Obchodník, ktorý Emmu nepriamo zmanipuluje, aby sa u neho zadĺžila, je asi najnesympatickejšia postava zo všetkých. Je to úlisný klamár, ktorý sa ženie za vlastným prospechom a živí sa na nešťastí druhých. Najhoršie je, že v tomto diele vyhráva. Taktiež i Homáis, ktorý na konci diela dostane znak čestnej légie (alebo niečo podobné). Kniha práve v tomto dosť naštve - vyhrávajú tie najhoršie postavy. Emma spácha samovraždu, Charles príde o všetko, i o vlastnú dôstojnosť.
Pani Bovaryová je podľa mňa veľmi dobré dielo, ale druhýkrát by som ho nečítala práve kvôli svojej depresívnosti. No myslím si, že slúži na zamyslenie sa v mnohých aspektoch života. Taktiež podáva historický obraz o francúzskej spoločnosti. Dielo má proste veľa kvalít, chápem prečo sa zaraďuje medzi najlepšie realistické diela. Je to realistická tragédia s morálnymi ponaučeniami.
Hodnotenie: 7,5/10 (kvôli pomalému rozbehu a hluchým miestam)
Autor: Cherie
Komentáre
Zverejnenie komentára